"Necítim si prsty...Prečo som tu sama?Je tu tma!Nič nevidím!Je tu niekto?"No nikto jej neodpovedal,bola tu sama.Ale zrazu jej do oka zasvietilo veľmi silné žlté svetlo,a keď zavrela oko,videla pred sebou rôznofarebný fľak.
,,Kde som to?"Nepodarilo sa jej posadiť sa.Pripadala si veľmi ťažká,a jej telo voľaké tvrdé,no zároveň aj mäkké.
,,Možno v nebi,možno v pekle...Alebo možno..."
Nepamätám si nič z nôc,neviem,kedy zaspávam,viem,iba kedy sa zobúdzam.Neviem ako vizerá noc,vôbec si na ne nepamätám.Mám z toho strach.Ale,myslím optimisticky,no nie?Všimla som si,že mám inú kožu ako ostatný ľudia.Mám ju trochu "zhrboľatenú",mám pri očiach zelený pásik a dve čierne bradavice.Jednu na ľavej strane,a druhú na pravej.Tá pravá je väčšia,a ľavá je menšia.A jedno oko nosím pod páskou.Mama mi hovorila,že to tak mám nosiť,pokiaľ nechcem zažiť nešťastie.Nešťastia sa bojím,tak radšej spĺňam to,čo mi poradila.Hoci neviem prečo,ale dám na ňu.Dlho som ju už nevidela,ale verím,že sa čoskoro uvidíme.Taktiež mám skvelú moc!Ovládam elektrinu.Nie ešte veľmi dobre,ale už s ňou ako-tak zaobchádzať viem.A som na to pyšná.
Moje sestri majú tiež moc.Jedna kraľuje nad ľadom, druhá je paniou zeme.Obidve sú odomňa staršie,a tá "Pani Zeme" si zo mňa rada uťahuje.Druhá je pokojná,nič jej nevadí.Ale myslím si,že je najsilnejšia.Je to na nej aj vidieť.
,,Vstávaj!"Hodila po mne vankúš sestra.Tipnite si.Áno,Lliem.Robieva to rada.
,,Opäť,že ano?"Ani tentokrát si nepamätám,kedy som šla spať.Ale hlavné je,že vždy ma má kdo ráno zobudiť.
,,Nezabúdam,neboj sa."Jemne si prikryla jahodové ústa rukou,a potichu zívla.Snaží sa byť zvodná.Vôbec ju v tomto smere nechápem.K čomu jej to je?Veľakrát som sa jej to opýtala,ale vždy len panovačne odpovedala "Ty tomu nepochopíš."Ako môže vedieť,že tomu nepochopím?
Má hnedé vlasy,ktoré nosí v cope,hoci si pripadá v rozpustených vlasoch viac pekná.Ale máme zachraňovať svet pred zlými ľuďmi,a nebolo by vhodné,keby sa jej vlasy lepili na ústa a oči.Nosí vždy výstrih,aj keď veľa toho nemá čo ukazovať.Nosí topánky na podpätkoch,a namaľované ústa.Má rada čierne šaty,a nemá moc akčnú povahu.Väčšinou ju do záchrany ľudí musíme zo sestrou presviedčať my.Presne rozdielna,ako ja.
Vo dverách sa objavila Li'én.Jej snehovo biele vlasy jej zakrývali ľavé oko,a jej pravé sa na mne opäť strašidelne pozeralo.Vždy mala ten istý výraz v tvári.Ani veselý,ani smutný.Čo od flegmatika čakať.Veľa toho nenarozpráva,a rada na otázky prikyvuje.Je taká,ako aj jej živel.
,,Konečne by si zabudnúť mohla,chcem ešte spať."Prudko som si ľahla naspäť,pretože v tom okamihu keď kričala tú vetu na plné hrdlo ako vždy,prudko sa posadím.A rada si prudko lahám naspäť.Li'én sa vždy len svojím jedným okom pozerá zpoza dverí mojej izby.
Vôbec mi to však nepripadá,žeby sme boli sestry.Všetky sme rozdielne.Vekovo,psychicky a aj fyzicky.Ale mali sme spoločné to,že máme v sebe živly.Elektrinu,zem a ľad.Neviem ako sme k nim prišli,nepamätám si veľa toho z detstva.Ale viem,že mama nám niečo o nich hovorila.Ako sme k nim prišli,no just si nespomeniem,čo presne hovorila.Pamätám si na jej krásny a zvonivý hlas,na jej ružové líca,a žiarivo zelené oči.Milovala som ju,milujem a aj milovať budem.Pretože mama je len jedna,nie je iná.Je len tá pravá.Na otca si pamätám menej.Vlastne nám o ňom ani veľmi toho nehovorila.Viem len,že nemohol chodiť,a bol mrzutý.Fyzicky aj psychicky.Veľmi rada pomáham,a nemám rada,keď niekomu pomôcť nemôžem.Vtedy to veľmi bolí.Pri srdci.Presne tam, v hrudnom koši.Keď vidíte,že sa nič už nedá robiť.Uvedomíte si,že ste mali tej osoby život v rukách,no Vy ste ho upustili.Zakopli ste.Nechceli ste,ale stalo sa tak.A nedá sa to vrátiť späť.Veľakrát rozmýšľam,čo sa deje po smrti.Je len veliká tma,všade naokolo?Alebo je to sľúbený raj?Peklo?Nevieme odpoveď.Odpoveď vedia len tí,ktorí už nie sú medzi nami.Preto sa smrti bojíme.Nevieme,čo nás čaká po nej,nevieme kedy príde,ako príde,prečo príde.A hlavne nás štve,keď sa s tými najdôležitejšími ľuďmi(Ba aj zvieratami) nemôžme rozlúčiť.Prečo niekto neumre práve vtedy,keď chce?Myslím že tak by to bolo ideálnejšie.Ale práve teraz nie je vhodná doba,na to myslieť.
Koniec 1 časti









Zdalo sa mi zo začiatku ze je to strasne trapne čo to tu pišeš ale potom som sa presvečila o tom ze ničo čo sem pišeš moze byt nikedy pravda