No takže ma napadla taká divná poviedka. Tu ju máte ja viem tie moje poviedky su strašné....X(
Ahoj! Som normálne dievča v normálnej skole. Neviem vlastne ako sa volám, ale viem, že ľudia a moji priatelia mi vravia Riki. Mam rada tanec, muziku, rada spievam a všetko, čo ma najviac môže baviť, je cosplay. Môj život nie je nijak výnimočný...Som len obyčajné dievča. Nemám veľa kamarátov, ktorý sú moji naozajstný priatelia....ale mam jednu úžasnú kamarátku, ktorá je naozaj super. Viem, že jej môžem veriť a môžem sa na ňu spoľahnúť. Amy (čítaj Ejmy). A tá žije...na druhom konci Clover-u (čítaj Klovru). Ja som sa tam narodila, ale potom sme sa presťahovali do Derby. Každé prázdniny a každý víkend jazdime do Clover-u. A tam s ňou zažívam veľké dobrodružstva. A samozrejme, že mame aj cosplay skupinku.
No a pravé skončil prvý mesiac školských letných prázdnin a ja idem do Clover-u, aj s rodičmi a bráchom Deinom. A už sa veľmi teším, ako budem s Amy.
No a pravé skončil prvý mesiac školských letných prázdnin a ja idem do Clover-u, aj s rodičmi a bráchom Deinom. A už sa veľmi teším, ako budem s Amy.
Keď už sme pricestovali, tak som sa mame povedala, že idem k Amy.
Tak som vytiahla z garáže svoj starý bicykel, ktorý vyzeral úplné ako novy. Jeho leskla krásna fialovo- modra farba vôbec nevybledla. Nasadla som a spustila som sa po poli, čo som mala za skratku, dole kopcom a užívala som si ten vietor vo vlasoch. Keď som prišla k Amy, tak tam bola aj jej sestra Kelly a všetky sme sa privítali.
- Riki! Riki! Riki! - vždy keď sme sa stretli, tak Amy tri kráť na mňa skríkla a objala ma.
- Hojte baby! Tak ako sa vám žije? Čo keby sme išli niečo podniknúť Amy? Už sa teším ako obvykle. A dostala som nápad. A mam nove kostými, tak môžeme potom nafotiť aj natočiť klipy a videa a fotky.
- To si cely ty Riki. Stále iba hovoríš. - zasmiala sa Amy.
- Aj ja mam nápad. - vyhlásila Amy.
- A aký, poďme ho hneď uskutočniť.
- Riki...hehe, veď ešte nevieš ani o čo ide - smeje sa Amy.
- Tak nám to vysyp! - nadšene poskakujem a potom sme išli do záhrady a sadli sme si na schody Amyneho domu.
- Poďme do mesta.
- HAHAHAHAHA! Začali sme sa z Amy smiať, ako nikdy pred tým...A tak sme sa vybrali do mesta...ale pešo...bicykle zostali v Amynej garáži. Išli sme cez detský park a zrazu sa všetko zastavilo a začal padať sneh (čo v lete je čudné). Započuli sme nejaký zvuk a všetko sa začalo otriasať. Zjavovali sa pred nami koľajnice a započuli sme niečo ako zvon na vlaku, alebo niečo také. Zbadali sme ako sa ku nám rúti veľká lokomotíva a od údivu sme sa nemohli pohnúť. Zrazu pred nami zastavila a otvorili sa dvere na jednom z vagónov. ,,Vstúpte dámy." povedal šedovlasý muž s prikrytým ľavým okom a maskou cez tvár. ,,Ka-kashi...?" opýtala som sa. Zrejme som sa z toho šoku dostala skôr ako Amy. Amy pozerala s vyvalenými očami a skoro aj ústa otvorila keď počula ako nás volá do vagónu.
Z vrecka som vytiahla lízatko a strčila ho do úst. Dostala som sa ľahko z toho šoku, pretože sa mi často diali čudné veci a ja som si zvykla. I keď toto som rozhodne nečakala. Tak som iba s úsmevom Amy dotiahla do vlaku. Poklonila som sa šedovlasému až príliš známemu sen-seiovi, ktorý si ako inak čítal svoju obľúbenú knižku a tak som sa ho opýtala medzitým ako sme prišli do vlaku:
- Kakashi-sama, to je už ktorý diel? - Milo sa na mňa usmial a ukázal mi obal na knižke, kde to bolo. Prikývla som s privretými očami.
- Ehm…Toto sa nám ešte nikdy nestalo…Povedzte, čo sa to tu deje? -
Amy ešte stále bledá ako stena s očami veľkými ako to je v anime na neho zazerala .Ťukla som do nej. Neprebrala sa. Tak som ju štipla a ona sa na mňa vyčítavo pozrela.
- Gomenne, Amy-chan len sa uisťujem, že nespíme…-
Kakashi sen-sei zaneprázdnený knihou chvíľu neodpovedal. Až kým neukázal prstom do zadu, kde sedela milo sa usmievajúca 5. Hokage. Tak som sa iba milo usmiala a vytiahla lízatko, ktorým som jej zamávala.
- Jee, Tsunade-sama! Babčaaa!-
Zakričala som na ňu a culila sa ďalej. Kukla som na Amy-chan…Ako obyčajne v šoku. Tak som ju podstrčila k Tsunade-sama. Neprestala som si celý vlak obzerať. Všade viseli obrázky Naruto a Sasukeho. Vrrr…Akoby ten vlak bol poskladaný z ich obrazov…
- Takže viete prečo tu ste?-
opýtala sa Tsunade vážne a ukázala nám aby sme si sadli a Amy ešte stále v šoku, som sadla pred ňu a počúvala.
-Ste tu preto lebo potrebujeme dať niekoho do kopy.-
Riki-chan radostne vyskočila z nadšením v tvári
-To akože budeme anjeli lásky?-
Tsunade jej prikývla a naznačila jaj aby sa posadila.
-Áno, potrebujem dať tých dvoch dokopy.-
Vytiahla dve fotky. Na jednej bol Sasuke a na druhej Naruto.
-To ako fakt?-
Pýtala sa Riki ako o závod.
-Áno. Ty si vezmeš na starosť jeho-
Prisunula Sasukeho fotku ku Amy
-A ty si vezmeš jeho.-
A Narutovu fotku prisunula k Riki-chan.
-To je najšťastnejší deň môjho životááá..-
Začala pišťať Riki-chan a skákala od radosti na mieste.
-A...-
Vydala Amy zo seba a všetci pozreli na ňu
-A?-
Tsunade nechápavo zopakovala a Amy sa pomaly prepracovávala ku vetám
-Ale ako sa ku nim dostaneme a ako si nás nevšimnú a pri to im máme pomôcť..?-
Tsunade sa na mňa pozrela a odpovedala
-Oni si vás musia všimnúť.- Amy stuhla
-To ako ja sa budem rozprávať s mojim bratom?- Tsunade s úsmevom povedala
-Samozrejme.- skoro Amy padla sánka a začala bežať ku dverám vagónu
-Tak to nie v žiadnom pípame s ním nebudem hovoriť!-
Zrazu si Amy všimla, že sme na koľajniciach úzkych sotva meter a pol a vo vzduchu 2000 metrov nad zemou. Zavrela dvere a skoro zinfarktovala.
-To musí byť sen! To bude len sen!-
Kakashi za Amy prišiel a povedal
-To nie je sen je to realita.-
Zrazu si Amy Tsunade zavolala. Prišla ku nej a zbadala ako pokladá na stôl jednu bielu a druhú čiernu krabičku. Riki-chan hneď zhrabla bielu krabičku z čiernou stuhou a vybrala ,,Náhrdelník?" a ešte ku tomu na bielej stuhe zo zvončekom vyrobeným z bieleho zlata. Amy si opatrne vzala krabičku a tiež som v nej zbadala náhrdelník, ale zo zlatým zvončekom na čiernej stuhe. Priviazali sme si ich na krk a naše oblečenie sa zmenilo na korzet bez ramienok ku ktorému bola prišitá rozstrapkaná suknička. Nadkolienky do polovice stehien a úzke čižmy po kolená. Na hlave dve mačacie uši a vzadu vyrastal zlatý chvostík a ruky sa premenili na zlaté mačacie labky. Riki-chan mala na sebe to čo aj Amy, ale v bielej verzií s anjelskými krídlami a jej vlasy sa premenili na blond a oči na modro. Amy mala na miesto anjelských krídel na chrbte krídla pripomínajúce netopiera a moje oči sa premenili na úplne čierne aj s vlasmi.
Otvorila som oči a zadívala sa na Amy-chan…Niečo sa zmenilo, ona bola…Kawaii! Tak ako Sasuke! Ale nielen ona sa zmenila…Aj ja…Zrazu sa mi na čele objavilo niečo neťažké a s časťami kovu. Pohladila som to a…Bola to čelenka. Čelenka so znakom listovej dediny. Ale jej farba bola iná…Čierne pásy na koncoch lemovali tú dôležitú bielu farbu. Pozrela som sa
na Amy-chan, ktorá mala veľké roztomilé kukadlá čiernej hlbokej farby.
-Amy-chaaan je teraz ako Sasukeee-kuuun!-
Môj hlas sa zmenil na melodickejší, detskejší a nielen to…Celá moja pôvodná osobnosť sa zmenila na detskejšiu a roztomilejšiu osôbku. Zasmiala som sa. Neviem, prečo, ale chcelo sa mi smiať a keď som videla aká je z toho Amy-chan stále vedľa ešte viac než neprítomná jedľa, tak som sa pustila do akcie.
-Tááákže tento vlak ide s nami kamže, babčaa?-
Tsunade-sama nebola príliš nadšená, keď som ju znovu tak oslovila, ale zvykla si na to, pretože tak ju volal aj Naruto. Kakashi k nám pristúpil s pohľadom zaboreným stále do knižky.
-Ideme do Konohy, aby ste dali Naruta a Sasukeho dokopy. Samozrejme ja budem váš sen-sei. Možno si neskôr všimnete, že mate zvláštne schopnosti…Napr. Riki vie urobiť akékoľvek genjutsu…A ty Amy…-
Zamyslela sa.
-Na to asi radšej prídeš sama…-
Nestihla dopovedať, lebo som bola šťastnejšia z toho, čo nám práve zdelili.
-Aaa! Naruto-kuuun a Sasukee-kuun budú spoluuuu! To je ten najlepší deň v mojom živote a k tomu sa zo mňa a z Amy-chaaan stali anjeli lásky! Ešte by ste mi mohli ukázať celý sakel lízatok a vyhlásim sa za najveselšieho blázna pod slnkom!-
Kakashi a Tsunade-san sa na seba divne pozreli. Zamávala som krídlami čistými ako sneh a milo som sa usmiala. Potom som zavrtela uškami aj chvostíkom, ktorý nechtiac nabúral do ruky Amy-chan. Vyskočila som od sedadla, keď som zbadala malý bufetík a pri ňom hŕbu lízatok! K tomu nadpis: Zadarmo…
-K tomu dievčatá...Vy sa nesmiete rozdeliť viac než na kilometer...Inak vaša sila lásky nebude veľká...-
-A komu tým ako pomôžem?- opýtala sa Amy trochu unudene.
-No vaša misia je dať Sasukeho a Naruta dokopy.- Amy sa pozrela na Kakashiho typickým Sasukeho nič nehovoriacim pohľadom
-A načo ich máme dať dokopy?-
Tsunade sa zodvihla
-Lebo to tak má byť a vieme veľmi dobre, že Sasukeho baby nezaujímajú. Pár krát sa pozrel na Naruta a asi vieme, že ho možno zaujme, ale zatiaľ sme sa ku tomu nedopracovali. A tiež vieme, že ho chce Orochimaru a Sasuke chce silu takže sa za ním pravdepodobne vydá.-
Amy na Tsunade chápavo pozrela a opýtala sa
-A prečo by mal ísť za Orochimarom?-
Tsunade na mňa upierala vážnejší pohľad
-No pretože chce silu a chce ju na to aby vyvraždil klan. Zrazu vlak zastal a pred nami sa objavila veká brána.
-Wáw to je úžasné- povedala Amy-chan a vyšli sme z vlaku.
-Takže tu sú adresy.-
Podala nám kartičky a na nich bola napísaná adresa toho chlapca kde sme mali ísť.
Obe sme tam stáli a dívali sa na dlhý vlak, na to ako sa na nás Kakashi usmieva a kľudne si číta ďalej svoju knižku. Nevedela som, čo nás čaká, ak nastúpime…Mala som zvláštny pocit, že to nie je sen, ale Pravda…Že sa mi pomaly aj s Amy-chan plní neznámy sen, o ktorom som nevedela ani ja, ani ona…









je to pekné :) no mne sa to páči a velmiii :D