,,Vstaneš konečne už z tej postele?"Snažila som sa ju nevšímať.No v tom ma zobrali do náruče konáre ktoré vychádzali zo zeme,a mám konečne niečo,s čím ju môžem vydierať.
,,Teraz tam budú diery."Povedala som s uštipačným tónom,a pohŕdavým pohľadom tak,ako to robí ona.Naštvalo ju to,koho by nie.Ale dala som jej okúsiť niečo,čo robí ona stále.Konečne vidí,že to nie je vôbec príjemné.
,,Teraz tam budú diery."Povedala som s uštipačným tónom,a pohŕdavým pohľadom tak,ako to robí ona.Naštvalo ju to,koho by nie.Ale dala som jej okúsiť niečo,čo robí ona stále.Konečne vidí,že to nie je vôbec príjemné.
,,Higuramo to opraví."Odfúkla si vlasy z tváre,a hneď sa vrátili do tej istej polohy.
,,Stále iba Higuramo sem,Higuramo tam."Pretočila som okom,a ignorovala korene.
,,Tak na koho sa mám vyhovoriť?"Pozdvyhla jedno obočie,a založila ruky.
,,Lepšie by bolo,keby si konala."Konečne nejaká múdra veta z mojich úst,no Li'én to vôbec nedala najavo.Aspoň ona.Od nej by som chcela vidieť aspoň náznak toho,že som povedala múdru vetu.A Llim to zaskočilo,videla som to na jej tvári.Až jej ušli slová.
Zamračila sa,otočila sa na podpätku ktorí skoro zlomila od tej zlosti,a zabuchla dvere.
,,Hej!A čo tie korene?"Snažila som sa vyslobodiť z ich objatia,no nedalo sa.Asi si ešte pospím.
,,Musíš sa stále tak tváriť?"Pozrela sa na Li'én,ktorá ju vôbec nevnímala.
,,Ach,to je akoby som sa rozprávala sama so sebou!To som tu jediná normálna?"Odkráčala do kuchyne,kde sa chcela ísť posťažovať Higuramovi.No nebol tam.
Ohlasujem,že spanie ma prestalo baviť,tak som začala kričať o pomoc.Nikto neprichádzal,a ja som tam len tak bezvládne ležala.Rozmýšľala som,čo urobiť.Čo má Llim rada?Lámala som si dlho na tom hlavu,a nakoniec som na to prišla.
,,Llim,na parapete môjho okna,Ťa čaká Deff."To bol taký až veľmi bohatý boháč,ale bol bláznivý ako ja,takže môže tomu veriť,že by ju čakal práve na parapete môjho okna.Bola som zvedavá,či príde.No nakoniec prišla.Ukázala som prstom na korene,no ona už dopredu mala pripravenú vetu:
,,Jedine,ak o tých dierach nepovieš Higuramovi."Opäť založila ruky,a tvárila sa uštipačne a škodoradostne.Vedela som,že len tak ju neodradím.
,,Nuž,dobre teda."Prehodila som,a o chvíľu som bola voľná.Cítila som si prsty.Mohla som hýbať rukamy.A tie diery budem brať,akože sú teraz v móde.
,,Kde je Higuramo?"Diabolsky som sa zasmiala,a prešmykla som sa popod jej nohy a rýchlo som utekala do kuchyne.
,,Hej Ty sviňa!"Zatla päsť,a utekala zamnou.Mala som tú smolu,že Higuramo "doma" nebol.Totižto,toto je vlastne naša škola.Len pre našu rodinu.Zaujímavé že?
,,Už Ťa mám!"Zazubila sa,natiahla ruky nad seba,a pomaly ku mne kráčala so psycho vírazom.Obzerala som sa,čo prvé mi padne pod ruku,a šťastie bolo,že to bola jej obľúbená taštička.
,,Ha!Ani krok!"Ukázala som jej pred tvár jej taštičku,a prsty druhej ruky,som jemne o ňu oprela.
,,Daj to naspäť!"V jej očiach som videla plamene zlosti.
,,Ani krok,inak z nej bude uhlík!Pekne odomňa odstúp a sľúb,že mi nič nespravíš!"Ale vedela som,že to určite nebude fungovať.Zobrala som velikú nitku z kuchynského pultu,a uviazala o nitku taštičky.Pevne som držala aj taštičku,aj nitku.
,,Čo s tým plánuješ robiť?"Zasmiala sa,a vôbec nechápala.
,,No,uvidíš,pokiaľ mi niečo spravíš."Vyplazila som jazyk,a čakala,čo sa bude diať ďalej.
,,No dobre,dobre.Len ju polož na to okno."Trochu odstúpila.
Položila som taštičku na okno,ale stále som držala nitku.Odstúpila som.Jeden,dva,tri kroky.A tu zrazu:"Myslíš,že Ťa nechám to povedať Higuramovi?"A rozbehla sa po mne.Bohužiaľ som nemala inú monžosť,než...
A bolo po taštiče,a Bohužiaľ aj po nitkách.Všetko sa zmenilo na niečo podobné uhlíku.Llim nevedela čo od zlosti povedať,Li'én si len čítala a nevnímala okolie.
Rozplakala sa.Normálne sa rozplakala,ako to robí vždy.
,,Bože,nerev!"Zakričala som,a cítila som sa dôležitejšou než je ona.Pozerala sa na mňa.Hľadela som na ňu zvýšin.Hoci bola len na kolenách.Vlastne sa na mňa ani nepozerala,hlavu mala vo svojich dlaniach,ktoré boli mokré od sĺz.
,,Nenávidím Ťa!"Vyšlo z jej úst nenávistným tónom.
,,Sranduješ."Začala som ju smiechom provokovať.Ofinu mala prilepenú na mihálniciach.Postavila sa,a temne sa na mňa pozrela.Akurát bol problém vtom,že jej došli slová,a nezmohla sa na nič iné iba na "Žaba".Ale ja som to ako urážku nebrala.Vizerám ako žaba,ale ja mám žaby rada,takže mi to nijak nevadí.Vlastne,túto urážku počúvam denne,takže som si už zvykla.
,,Čo máš proti žabám?"Spýtala som sa.Robím to vždy,keď ma uráža "žabaciou" urážkou.
,,Zelené,vráskavé,slizké...Bŕŕŕ."Zatriasla sa.Toto ma už urazilo.
,,Máš Ty vôbec nejaké zviera rada?Okrem tvojich kožuchov,z ktorích sú vyrobené?"Povedala som ironicky.
,,Kde Ty na to chodíš?"Zamračila sa,pretože táto téma sa jej vždy dotkne.









Jaaaaj to je hezuuu